Riešia sa zbabrané nákupy hygienických rúšok, chýbajúce pľúcne ventilácie, zbytočne vyplatené odmeny... Popri tom nám občas umožnia nahliadnuť do grafov matematického modelu šírenia nákazy, https: //izp.sk/covid-19/.
Modelu z dielne Inštitútu zdravotnej politiky pod vedením Martina Smatanu. Modelu na základe ktorého rozhodovala vláda Petra Pelegriniho, rovnako aj vláda Igora Matoviča. Prvý prezentovaný model z pred dvoch týždňov vchádzal z koeficientu R0 v hodnote 4. Pri tejto hodnote model, predpovedal vrchol epidémie v máji.
Najnovší model už pracuje s hodnotou R0 1,65 čo vedie k časovému oneskoreniu a splošteniu vrcholu epidémie. Na základe prvého modelu odhadli rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako aj NBS pokles HDP o 6-10%. Neskorší vrchol, s dlhšie trvajúcimi obmedzeniami bude viesť ešte väčšiemu poklesu, katastrofické číslo mínus 20% nie je nereálne. Model a všetky jeho dosiaľ publikované verzie však nemajú ambíciu rýchlo znížiť parameter R0 pod 1. Hlboko pod 1 už vôbec nie.
Čo to znamená? V podstate to znamená že vírus sa musí prehnať celou populáciou.Pozrite si PLOCHU pod jednotlivými krivkami je takmer totožná a vyjadruje množstvo nakazenej populácie.
Dôvod je skrytý k poznámkam k modelu. Citujem: „Musíme však prijať aj opatrenia, ktoré v prípade neexistujúcej vakcíny, zabezpečia kolektívnu imunitu. V prípade, že by sa kolektívna imunita nedosiahla, hrozil by nám pri tomto ochorení opakovaný scenár.“
Tým opatrením je, že to dostaneme všetci, alebo takmer všetci a takto dosiahne spoločnosť kolektívnu imunitu.
Tento prístup Inštitútu zdravotnej politiky je v úplnom rozpore myšlienkou blackoutu, či spomalenia.My sa vôbec nechystáme isť cestou Taiwanu či Singapuru.
Čo mi na tomto modele chýba? Chýba mi, že je iba JEDEN! Že parameter odhaduje, že ich spätne netestuje. Dopredu nemodeluje, neučí sa intenzívne z dát, tvrdých aj mäkkých, nepredikuje počet nakazených pri danej metodike testovania, nepredikuje budúci testovaný počet nakazených pri zmene a zintenzívnení miery testovania. Každý deň nereportuje aktuálnu hodnotu parametrov modelu, vrátane ich stredných kvadratických odchýliek. Rovnako na najbližšie tri dni, či týždeň tieto hodnoty nepredpovedá, aby sme si my smrteľníci, rovnako politici mohli overiť jeho kvalitu.
Na základe hlavne tohto modelu vláda, krízový štáb rozhodujú o kľúčových opatreniach na manažovanie korona krízy. Následne o kompenzačných opatreniach pre občanov, formy v rozsahu 5-20% HDP podľa toho ako bude dlho kríza trvať.
Vláda aj krízový štáb potrebujú niekoľko modelov. Treba viacero nezávislých tímov, ktoré parametre modelu resp. modelov nebudú len odhadovať. Budú ich štatisticky merať, modely s takým širokým rozptylom ako sú dnes vláde ponúkané vedú k neefektívnym rozhodnutiam v rozsahu niekoľko percent HDP. Po 2-3 týždňoch čiže po 3-4 štvornásobku strednej dĺžky inkubačnej doby COVIDu-19 by malo byť jasné, ktorý model s jeho metodikou zberu a spracovania dát je najpresnejší. Podľa tohto výstupu by sa autority mali rozhodovať.
Štát by mal priamo vytvoriť či nechať sformovať konkurenčné pracovné tímy. Tímy by mali tvoriť mixy matematikov štatistikov, epidemiológov, logistov, informatikov či lekárov. Zatiaľ sme stratili asi dva týždne. Ak by sme ich nestratili mohli sme mať, vláda mohla mať oveľa presnejšie podklady pre rozhodovanie.