Prvá vlna, druhá vlna, príčiny, následky, katastrofa

Autor: Adrián Vološin | 7.3.2021 o 16:14 | Karma článku: 5,18 | Prečítané:  700x

V prvej vlne pandémie na jar minulého roka sme boli premianti, najlepší na svete. V druhej vlne sme tiež premianti, sme najhorší na svete. Aké sú príčiny, následky a dokedy potrvá táto katastrofa?

Rozdiely v úmrtností medzi prvou a druhou vlnou pandémie sú také obrovské, že pravdepodobne  robíme niečo systematicky zle oproti prvej vlne.

Vidím štyri zásadne rozdiely.

Prvú vlnu riadil permanentný krízový štáb na čele s Petrom Škodným. Jeho členmi boli odborné autority, ktoré jeho rozhodnutia vedeli vierohodne odkomunikovať.

Druhú vlnu riadi, alebo skôr neriadi, premiér Igor Matovič.

Keď v zúfalom stave pozve na pomoc vedcov, tak to dopadne tak ako hovorí biochemik Pavol  Čekan: „Mrzí nás ako to dopadlo“. Sám neviem čo vláda schválila. ​Jeden z bodov, na ktorých sa vedci zhodli a odporučili ich vláde, je zlepšenie komunikácie a komunikovanie opatrení. Pravdou však je, že dodnes k nim vláda nemala tlačovú konferenciu.

V prvej vlne sme mali štátnu karanténu.

V druhej vlne sme na dva dni zastavili lety z Británie. Človek nemôže ísť do susedného okresu, ale veselo sa lieta na Maledivy, do Zanzibaru alebo do Hurghady. Čo je absurdné a absolútne neodkomunikovateľné.

V prvej vlne boli zatvorené fabriky, dnes si to akože nemôžeme dovoliť, však čo by na to povedali zahraniční investori. Stratili by sme dôveryhodnosť na 20 rokov, kvôli dvom-trom týždňom tvrdého lockdownu? Dve, tri, štyritisíc mŕtvych naviac, to je nič, hlavne že fabriky fičia a ľudia umierajú. Čo na tom, že slovenské služby, gastro, cestovný ruch a kultúra sú zatvorené už piaty mesiac? A nepomáha to, keď fabriky sú otvorené.

V prvej vlne sme nepoužívali antigénové testy, len PCR testy, trasovali sme a zrazili sme krivku na nulu.

V druhej vlne sme vymysleli atómovku na COVID, AG testy, k tomu modrý papierik na priepustku do práce. AG testy sú tá najväčšia systémová chyba nášho prístupu k nákaze. Spolu s rezignáciou na dôsledné trasovanie po prvom celoplošnom testovaní.

AG testy - v takom rozsahu ich ju nepoužíva žiadna krajina. Použitie negatívneho AG testu ako sedem dňovej priepustky do práce je epidemiologický zločin. AG test zachytáva pozitivitu len v 8.,9. a 10. deň od infikovania. Človek, ktorý ide na AG test v sobotu a je napr. v 4-tom dni od infikovania nebude zachytený a bude veselo chodiť ďalší týždeň do práce, a nákazu šíriť ďalej. O týždeň ho v 11. dni AG testy opäť nezachytia. AG testy ako priepustka do práce by sa museli robiť každý druhý deň, aby to fungovalo. To sa nerobí, preto to ani nemôže fungovať. A ani to nefunguje.

Nehovoriac o systémovom zvýšení mobility, ku ktorému vedú každotýždenné testovacie manévre.

To, že frekvencia AG testov je nízka je len polovicou problému, druhou je to, že sa ľudia, ktorí boli v kontakte s pozitívne otestovanými a zároveň oni vyšli negatívne sa považujú za nenakazených a netrasujú sa oni ani ich kontakty, len aby fabriky mohli vyrábať a nákaza sa šíriť ďalej.

V prvej vlne by kontakty všetkých pozitívne testovaných museli isť do 10 dňovej izolácie a následne na PCR testy. Skúsme  to otestovať na priemernej slovenskej automobilke napr. z Trnavy. V jednom februárovom týždni od 12.-15.2 tam zaznamenali pozitivitu 1,46%, keď bolo pozitívne testovaných 38 osôb z 2607 testovaných. Vtedy v prvej vlne by sme všetky kontakty týchto 38 osôb, s ktorými boli za posledný týždeň aspoň 15 minút dali do 10 dňovej karantény a následne ich poslali na PCR testy. V automobilkách sa spoločne obeduje, spoločne prezlieka pred smenou, po smene, spoločne cestuje do práce buď autobusmi, alebo osobným autom. Každý takýto zamestnanec má za týždeň 10-20 minimálne 15 minútových kontaktov, ktorý by šli v prvej vlne do karantény a neskôr na testy.

V prvej vlne by sa fabrika musela zastaviť, lebo výpadok 38 ľudí sa dá zvládnuť, ale výpadok 380-760 osôb pri pásovej výrobe sa nahradiť nedá, linka by stála. Nákaza by sa nešírila.

V druhej vlne išli v pohode do práce a šírili nákazu ďalej. Trnava je čierna dodnes.

Keď človek počúva premiéra Igora Matoviča, ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka, dnes už aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka aj predsedu parlamentu Borisa Kollára aké sú ich postoje, tak zatvorenie fabrík je to najposlednejšie čo dovolia.

Dovtedy nás čaká len systematické premorovanie a popritom obrovská spotreba AG testov bez efektu.

Prvá vlna vyvrcholila 20. apríla 2020. Kombináciou očkovania, premorovania a nástupom jari s vyššími teplotami, by druhá vlna mohla vyvrcholiť o nejaké dva až tri týždne skôr.

Možno už iba mesiac a potom to pôjde silno dole.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?